1. Ako ovplyvnila koronakríza teba osobne v zamestnaní, je tvoja práca menej stresujúca a zmenil sa za uplynulý rok tvoj postoj k nej?
2. Ak by si mal zhodnotiť celý rok: ako veľmi si pocítil/a (ak vôbec) úbytok zákazníkov a s ním spojený pokles tržieb.
3. Čo vnímaš ty osobne ako najväčší problém v otázke pomoci zo strany štátu k vám ako podniku, ktorému sa za uplynulý rok podmienky prevádzkovania menili neustále.
Baudelaire
MATEJ
1. Koronakríza ma ovplyvnila v zamestnaní veľmi. Moja práca je oveľa stresujúcejšia než bola predtým, pretože sa každý týždeň menia nariadenia a musíme sa tomu neustále prispôsobovať. Niektorí moji kolegovia aj bohužiaľ prišli o prácu a najviac stresujúce pre mňa je, aby som o ňu neprišiel aj ja. Momentálne sme zatvorení na dobu neurčitú, čo je ale takmer to isté ako keby som o prácu prišiel. Môj postoj k práci sa zmenil hlavne v tom, že už viem, že práca v gastronómii počas svetovej pandémie je veľmi ohrozená a riskantná, ale ako vieme, nikto to nemôže predvídať a dúfam, že najbližších 50 rokov sa žiadna nezopakuje. Ponaučenie - nepracujte v gastre, lebo nikdy neviete, kedy príde svetová pandémia.
2. Celý uplynulý rok by som zhodnotil asi tak, že nikdy horšie nebolo. Bar v ktorom pracujem mal skvelý rozbeh začiatkom roka a črtal sa veľmi sľubný rok. Bohužial prišla korona a s ňou obrovský pokles tržieb. Prvú vlnu sme nejako zvládli vďaka rozvozu a postupným uvoľňovaním opatrení a následným letom takmer úplne bez opatrení. Leto bolo super, zákazníci sa vrátili rýchlo a mali sme každý deň plno, krásne tržby, pekné tringelty a dostatok pracovného času pre všetkých. Potom prišla druhá vlna a to už išlo veľmi z kopca. Prísne opatrenia, rýchly pokles tržieb a zisku. Ale stále sme sa snažili vymyslieť niečo, ako zákazníkov prilákať, aj keď museli sedieť v zime na terase.
3. Najväčší problém v pomoci od štátu vidím v tom, že nám nepomáhajú vôbec. Finančná pomoc je nulová. Ku mne osobne sa nedostalo ani 1 euro od vlády. Nepomáhajú nám naozaj nijako. Vyžadujú od nás aby sme dodržiavali prísne nariadenia a zároveň dbali na to, aby ich dodržiavali aj zákazníci, čo ale vôbec nie je jednoduché, pretože ja som v očiach zákazníkov iba obyčajný čašník a nemám na sebe policajný odznak. Ako ich mám ja dotlačiť teda k tomu, aby dodržiavali platné nariadenia? Zároveň od 13. marca, kedy začala koronakríza na Slovensku u nás nebola ani jedna kontrola, takže vláda od nás a od zákazníkov vyžaduje dodržiavanie istých nariadení, ale vôbec sa nepostará o to, aby sa tie nariadenia dodržiavali, čo vnímam tiež ako veľký nedostatok. Proste z čašníkov, barmanov, predavačiek atď sa stali policajti, ktorí musia neustále upozorňovať ľudí, ktorí nie sú schopní aktuálne nariadenia stále dodržiavať a preto sme momentálne tam kde sme.
YAROSLAV
Bukowski
1. Za celý rok, čo bola koronakríza som ja osobne mal určite viac stresu ako pred tým. Samá práca bola chvíľami menej stresujúca kvôli podmienkam, ktoré nedávali možnosť naplniť bar (terasa,okienko).
2. Celý rok bolo cítiť úbytok zákazníkov, a zmeny otváracích hodín. Obdobie, keď sme boli zavretí, išlo veľmi ťažko.
3. My by sme mali dostať nejaké kompenzácie len dlho to trvá.
LUKÁŠ
1. Veľmi negatívne, určite viac stresujúca. Hlavne z toho hľadiska, že som mal pocit, že každý týždeň chodím do novej práce s novými pravidlami, čo sa menili každým novým nariadením. Spočiatku som často komunikoval aj s policajtmi aj napriek tomu, že nič zlé sme vlastne nerobili a všetko sme dodržiavali. To bolo celkom stresujúce obdobie. Vždy som sa musel chvíľu aklimatizovať a konštantne si zvykať na veci ktoré môžem/nemôžem/musím robiť aby som nerobil nič ilegálne. Je to ale tak, taká je doba, proti nariadeniam som osobne nič nemal, chápal som prečo to tak musí byť ako to je, ale niekedy boli veľmi zmätočné a chvíľu sme museli rozmýšľať, že čo sa vlastne môže.
2. Pocítil. Som platený od hodín (ktorých bolo menej lebo boli posunuté zatváracie hodiny), percent z tržieb a tringeltov (ktoré boli samozrejme tiež nižšie). Ľudí chodilo menej pochopiteľne vzhľadom na zákazy vychádzania, obmedzené miesta, maximálny počet ľudí pri stoloch, rozostupy, zákazy/obmedzenia terás a vnútorného priestoru. Taktiež som strávil polovicu Decembra v karanténe a potom som stihol do zavretia odrobiť len 3 či 4 dni. Ale aj tak nie je moc kde míňať peniaze, trávim 95% času doma, tak z finančného hľadiska sa držím celkom obstojne, vzhľadom k tomu, že som mal niečo našetrené pred koronou.
3. Úprimne o tom nič neviem ako zamestnanec, že akú podporu (ak vôbec nejakú) podnik dostal. Osobne som len dodržiaval opatrenia a to čo mi v práci nadriadení povedali, že ako môžme vlastne fungovať.
NIKOLETA
1. Keďže pracujem v gastre, naša prevádzka prechádzala zmenami prakticky od toho marca 2020, keďže sa stále prispôsobujeme nariadeniam, tým sa zmenila aj moja náplň práce. Od pôvodného podniku so slovenskými vínami sme sa na chvíľku museli stať vinotékou-obchodíkom, výdajným okienkom, zaviedli sme rozvoz, či donášku priamo ku dverám. Po lockdowne v marci sme otvorili ako výdajné okienko, práve vtedy som pocítila najväčší rozdiel v mojej práci. Nebol to návrat do normálnej práce ani zdaľeka. Zo začiatku som to nebrala vôbec dobre, počas roka ale moja náplň práce prešla toľkými zmenami, že som si na všetko zvykla a som vďačná, že napriek všetkému stály plat mám.
2. V našom prípade nešlo ani tak o úbytok zákazníkov ako o to, že tým že sa zatvorili interiéry ľudia boli nútení postávať na terase a momentálna situácia je taká aká je, takže fungujeme iba ako výdaj. Veľmi ľahko by sa mi sem odpovedali negatívne veci a nadávať a hľadať vinníka inde je najjednoduchšie. Pre mňa však povzbudzujúcejšie je vidieť pozitíva a pekné veci. Keď sa teda zamyslím a môžem zhodnotiť uplynulý rok, musím povedať že taký úprimný záujem zo strany zákazníkov o naše budúce fungovanie som predtým nikdy nezažila. Doteraz som sa nestretla s toľkými peknými prianiami úspechu, zdravia a zdaru v ďaľšom podnikaní. Doteraz sme prakticky so zákazníkmi nemali toľko času sa porozprávať len tak spoza bar. Takmer každý čo sa zastaví niečo kúpiť a podporiť nás, sa vždy opýta ako sa mám ja osobne, ako sa majú oni, aké majú skúsenosti, čo ich teší, čo ich hnevá a podobne. A práve takáto maličkosť mi dodáva nádej a chcenie robiť to ďalej :)
3. Pri tomto sa mi veľmi ťažko odpovedá, keďže sama to lepšie vymyslieť neviem, tak aby to pomohlo a vyhovelo úplne každému. Ale odpoviem asi za mnohých ľudí, že najväčším problémom je komunikácia a neustále sa meniace nariadenia, ktoré často nie sú domyslené a sú narýchlo, ktoré nakoniec sú na smiech zamestnancom ale i zákazníkom.
Steinplatz
SIMONA
1. Zamestnala som sa tam už počas korony. Každá robota je niečím stresujúca. Ale keďže menej ľudí, menej roboty a menej stresu.
2. Obmedzený počet hostí, obmedzený čas otváracích hodín prevádzky čiže tržba minimálne o polovicu nižšia.
3. Boli sľúbené peniaze (alebo časť platu), ktorú majiteľ ani nikto nedostal. Žiadna podpora. Hmotná dávka pomoci ktorá mala prísť, neprišla teraz ani počas prvej vlny. Tak asi taká pomoc.
Malewill
