V tomto semestri som sa rozhodol vypracovať tému aktuálnu nielen pre moju osobu ale aj pre všetkých nás. Tému ktorá nás zasahuje priamo aj nepriamo, tému pandémie umiestnenú do barov. Hlavnou motiváciou pre jej vznik bolo dať tejto situácii tvár. Situácii, na ktorú v našich podmienkach nie sme zvyknutí, a ktorú museli všetci zúčastnení: štát-majitelia-zamestnanci riešiť v reálnom čase. Tento projekt je cielený práve na tento posledný článok, na zamestnancov v jednom z najzasiahnutejších oblastí. Neposudzuje, nehodnotí.

​

Portréty zamestnancov týchto podnikov spolu s netradične prázdnymi priestormi sú myšlienkovou, ale aj vizuálnou kostrou celého projektu ako takého, pričom sú doplnené o výpovede stále pracujúcich zamestnancov, ktorí sa udržali v svojich pozíciách aj napriek výrazným personálnym škrtom. Výber podnikov, ktoré uvidíte na nasledujúcej strane prebiehal na základe mojich osobných preferencií, nejedná sa o prieskum situácie ako takej.  Ide o miesta ktoré boli mojimi obľúbenými oddychovými zónami z čias pred pandémiou, rovnako ako sú pre drvivú väčšinu obyvateľov hlavného mesta notoricky známymi podnikmi.

​

Keďže  trvanie zimného semestra je od septembra do konca decembra, je tento projekt zasadený do obdobia, kedy pandémia z pomerne mierneho letného obdobia dosahuje vrcholu, a zároveň sa určitá časť obyvateľstva nádejne pozerá na nasledujúci rok, v očakávaní vakcíny, ktorá by mala priniesť postupné uvoľňovanie opatrení a teda aj otvorenie týchto podnikov.